Popierači holokaustu tvrdia:
Predstavitelia Osvienčimského múzea potvrdili, že údajná plynová komora v Osvienčime I
(hlavný tábor) je podvod.
V januári 1995 upozornil francúzsky denník L´Express na 50. výročie oslobodenia Osvienčimu článkom o výzvach na uchovanie tak Osvienčimu I (teraz múzeum) ako aj Birkenau.[1]
Eric Conan, autor, podotkol, že súčasná budova krematória v Osvienčime I (hlavný tábor) bola po vojne zrekonštruovaná do podoby, akú mala, keď bola používaná ako plynová komora v rokoch 1941 a 1942.
David Irving privítal článok ako nečakaný objav dodávajúc: „...L'Express potvrdil, že plynová komora ukazovaná turistom v Osvienčime je podvod – postavený poľskými komunistami tri roky po vojne.“[2]
Krema/Plynová komora 1 počas vojny:
Pôvodne bola Krema I zariadená s troma pecami s márnicou za nimi. Neskôr v roku 1941 bola márnica utesnená, v streche bolo vytvorených päť dier a boli prekryté malými komínmi, cez ktoré bol sypaný Cyklon B, bol nainštalovaný veľký ventilátor a dvere boli prerobené na plynotesné.[3]
15. februára 1942 bol prvý transport Židov z Horného Sliezska splynovaný v Krema I. Plynová komora bola používaná od konca roku 1941, kedy bola použitá na zavraždenie sovietskych vojenských zajatcov. Splynovania pokračovali do konca roku 1942, kedy boli vraždiace operácie presunuté do Birkenau.[4]
Keď bola v roku 1944 budova prerobená na protiletecký kryt, boli pece demontované a diery v strope boli zaplnené. Izby boli rozdelené silnými stenami na podporenie stropu, aby kryt vydržal priamy náraz bombou.
Krema I po vojne
Po vojne, keď bol hlavný tábor prerobený na múzeum, úrady sa domnievali, že krematórium bude žiadané na konci spomienkovej cesty pre návštevníkov. Na tento účel nemohli byť použité štyri plynové komory (Krema), kde sa odohrávala väčšina vrážd Židov, keďže sa nachádzali vo dve míle vzdialenom Birkenau.
Krema I bola rekonštruovaná za použitia svedeckých výpovedí a plánov datovaných z 25. septembra 1941 nato, aby dosvedčila históriu všetkých plynových komôr Krema v Birkenau.[5]
Komín, plynová komora, dvere a štyri z otvorov v streche, ktoré boli používané na vsypanie Cyklonu B boli obnovené. Pece neboli napojené na komín, keďže zariadenie nebolo v prevádzke.[6]
Krema I bola plynová komora tvrdia nacisti, preživší a historici:
Pery Broad, ktorý bol členom táborového gestapa, bol zajatý Britmi po vojne. Broad napísal podrobnú správu o Osvienčime, v ktorej opísal prvé splynovanie v hlavnom tábore.
Board opísal, ako Židia z jedného transportu boli nahnaní do bývalej márnice, keď predpokladali, že budú osprchovaní. „...šesť otvorov v strope bolo odokrytých ...s dlátom a kladivom otvorili [SS] niekoľko nevinne vyzerajúcich plechoviek ...boli plné až po okraj modrých granúl veľlkosti hrachu. Okamžite po otvorení plechoviek boli vhodené do otvorov, ktoré boli rýchlo zavreté.“[7]
Hans Stark, tiež člen táborového gestapa, podal dôkazy na Osvienčimskom súde vo Frankfurte v roku 1963. Svedčil, že splynovania sa odohrávali „v miestnosti v malom krematóriu, ktorá bola pripravená pre tento účel.“ Stark vypovedal, že strecha nad plynovou komorou bola rovná s otvormi, cez ktoré bol vhadzovaný „Cyklon B vo forme granúl“. Aspoň v jednom prípade samotný Stark vhadzoval Cyklon B do otvorov. Stark vypovedal po vojne, že Cyklon B „padal cez ľudí zatiaľ čo bol vhadzovaný dnu. Ľudia potom začali strašne vrieskať, keďže pochopili, čo sa s nimi deje. … Za pár minút nastalo ticho. Po určitom čase, mohlo to byť desať alebo pätťnásť minút, bola plynová komora otvorená. Mŕtvi ležali v skrumáži po celej miestnosti. Bol to otrasný pohľad.“[8]
Filip Müller, slovenský Žid, ktorý dorazil do Osvienčimu v apríli 1942, pracoval ako kurič pri peciach v Krema I. Jeho práca bola odvliecť telá z márnice prerobenej na plynovú komoru do pecí a triediť a zobrať cennosti z opustených šiat. Neskôr bol presunutý do Birkenau, aby pracoval v krematóriu a pri spaľovacích jamách.
Müller podal podrobný opis procesu vraždenia ako aj v hlavnom tábore tak aj v Birkenau. Vypovedal o jednom takom splynovaní v Krema I: „Keď posledný prekročil prah, dvaja esesáci zabuchli ťažké železné dvere, ktoré boli tesnené gumenou izoláciou, a odišli. … Unterführeri v službe vystúpili na strechu krematória … Odokryli šesť zamaskovaných otvorov. Odtiaľ, chránení plynovými maskami, vhadzovali zeleno-modré kryštáliky smrtiaceho plynu do plynovej komory.“[9]
Nakoniec dôkladne vykonaná a autorizovaná forenzná štúdia plynových komôr vypracovaná v roku 2000 odhalila fotografiu strechy Kremy I, ktorá jasne ukazuje päť otvorov v streche, ktoré boli utesnené potom, čo bola budova opustená ako plynová komora a bola prerobená na protiletecký kryt ku koncu roku 1944.[10]
Adam Zlobnicki spomína na obnovenie dier v streche: „Tí, ktorí ich rekonštruovali, mali ľahkú úlohu, nakoľko to boli bývalé otvory a mali zreteľné stopy. … Tak skonštruovali na rovnakých miestach otvory pre malé komíny.“[11] Piata diera nebola znovu otvorená.
Záver
Krema I v Osvienčime I (hlavný tábor) nie je „podvod“, ale zreštaurovaný priestor určený pre pamätnú a symbolickú reprezentáciu všetkých plynových komôr a krematórií v Osvienčimskom komplexe.
Poznámky
1. Eric Conan, "Auschwitz: La mémoire du mal," L'Express, 19 janvier 1995 at www.fpp.co.uk/Auschwitz/docs/Conan.html. See also Robert Jan van Pelt, The Case for Auschwitz: Evidence from the Irving Trial (Indiana University Press, 2002): pp. 57, 58 and Robert Jan van Pelt, Expert Witness Report for the 2000 trial: pp. 679-682 at www.hdot.org ("Evidence.")
2. David Irving, "L'Express: 'Tout y est faux"—Everything About it is Fake. French Make a Clean Breast: Admit Forty-seven Year Auschwitz 'Gas chamber' Fraud," Action Report #9, May 1995. See also van Pelt, The Case for Auschwitz pp. 58 and van Pelt, Expert Witness Report: pp. 682, 683.
3. Ibid.
4. Robert Jan van Pelt, "A Site in Search of a Mission," in Anatomy of the Auschwitz Death Camp: p. 145; Danuta Czech, Auschwitz Chronicle 1939-1945 (Henry Holt, 1989): p. 135.
5. Deborah Dwork and Robert Jan van Pelt, Auschwitz: 1270 to the Present (W.W. Norton, 1994): pp. 363, 364.
6. van Pelt, The Case for Auschwitz: p. 58.
7. Ibid., pp. 224-226; KL Auschwitz Seen by the SS (Auschwitz-Birkenau State Museum, 1995): p. 130.
8. van Pelt, Expert Witness Report for 2000 trial: pp. 514, 515.
9. Filip Müller, Eyewitness Auschwitz: Three Years in the Gas Chamber (Ivan R. Dee, 1979): p. 38
10. Daniel Keren, Jamie McCarthy, and Harry W. Mazal, "The Ruins of the Gas Chambers: A Forensic Investigation of Crematoriums at Auschwitz I and Auschwitz-Birkenau," Holocaust and Genocide Studies, 18(1), Spring 2004: pp. 68-103. For the discussion on Crema 1 see pp. 97-99 and photographs in center section.
11. Ibid., p. 98.
http://www.hdot.org/learning/myth-fact/GasChambers//body/1014
-------
Preklad: Michal
