Táto krátka séria otázok a odpovedí je mienená ako úvod k rade tém, ktoré sú často vyvolané s ohľadom na „revizionizmus“ a holokaust. Vyzývame čitateľov k prezretiu si odkazov na iné články na tejto stránke pre viac informácií.
1) Čo je historický revizionizmus?
Ako slovo naznačuje, prostredníctvom historického revizionizmu menia historici svoje názory na dejinné udalosti s novými dôkazmi. Je to prirodzená súčasť historiografie. „Revizionizmus“ (v úvodzovkách) je deformácia histórie uskutočňovaná ľuďmi, ktorí sú často inšpirovaní antisemitizmom, túžbou rehabilitovať nacizmus alebo obidvoma. Popierajú, že sa holokaust – zamýšľané vyhladenie Židov nacistickým Nemeckom – uskutočnil. Presnejším popisom „revizionistov“ sú „popierači“. Sami sa nazývajú revizionistami, lebo si myslia, že tak získajú na serióznosti.
2) Čo je to holokaust?
Zamýšľané vyhladenie európskeho židovstva nacistickým Nemeckom, po ktorom ostalo najmenej 6 miliónov židovských obetí. Zavraždených bolo taktiež ďalších 6 miliónov nežidov – Rómov, homosexuálov, vojenských zajatcov a ďalších .
3) Popierajú „revizionisti“ holokaust?
Áno, hoci tvrdia, že nie. Pozri otázku 4.
4) Ktorý aspekt holokaustu považujú „revizionisti“ za dokázaný?
„Revizionisti“ tvrdia, že uznávajú niektoré menšinové aspekty holokaustu, keďže veria, že tak budú vyzerať dôveryhodne. Preto pripustia, že niektorí Židia trpeli pod nacistami a že došlo k nejakým nacistickým excesom , ale popierajú plán vyhladenia. Avšak, keď sa ich spýtame, stáva sa rýchlo zjavným, že ich skutočným stanoviskom je popieranie všetkých podstatných súčastí holokaustu: plán na zabíjanie Židov, masové strieľanie jednotkami Einsatzgruppen, splynovanie vo vyhladzovacích táboroch ako Osvienčim a Treblinka, ako zopár príkladov.
Ale nie je to také jednoduché. Je tu škola myslenia, ktorá ukazuje, že „revizionisti“ v skutočnosti neveria, že by sa holokaust nestal, ale skôr popierajú jeho udianie pri pokuse podnietiť antisemitizmus, rehabilitovať nacizmus a/alebo obohatiť samých seba.
5) Bol holokaust dokázaný počas procesov s vojenskými zločincami?
Áno. Norimberské procesy (proces s hlavnými vojnovými zločincami 1945-46 a nasledujúce) potvrdili bez pochýb, že existoval plán na vyhladenie Židov a že sa ho pokúsili uskutočniť. V neskorších procesoch v Nemecku v 50. a 60. rokoch sa získali ďalšie informácie.
6) Nepotvrdili nacisti sami, že existoval plán na vyhladenie Židov?
Áno, opakovane. Vyhlásenia, prejavy a záznamy z denníkov od nacistov ako Hitler, Goebbels, Eichman sa zachovali a mnohí ďalší svedčili o pláne na vyhladenie Židov. Ohromujúce sú taktiež ďalšie získané nemecké dokumenty.
8) Čo bola „židovská otázka“?
V skratke išlo o problém, čo mali nacisti spraviť so Židmi. Odpoveďou bolo vyvraždiť ich.
9) Čo bolo „konečné riešenie židovskej otázky“?
„Konečné riešenie“ bolo pokusom vyhladiť Židov, ktorí boli pod nacistickou kontrolou. Dôvod prečo je nazývané konečným, ako dokladajú nemecké dokumenty, je, že boli skúšané iné riešenia ešte pred uskutočnením tohto radikálneho kroku.
10) Aký je pôvod „6 miliónov“?
Toto číslo je najznámejší odhad počtu Židov, ktorí boli zavraždení nacistami počas konečného riešenia. Rôzni historici používajú rôzne metódy pri odhade počtu obetí. Niektoré sú založené na ich odhadoch demografických (populačných) analýz, ďalšie na dokumentácií po nacistoch, iné na analýzach rôznych príčin smrti alebo na židovských dokumentoch v relevantných krajinách. Mnohí kombinujú tieto metodológie. Odhady sa pohybujú v rozmedzí 4,8 až 6 miliónov židovských obetí. Ako pokračuje výskum, tak sa ukazuje, že tieto čísla môžu byť akceptovateľné.
11) Prečo „revizionisti“ nepovažujú výpovede očitých svedkov za spoľahlivé?
Jednoduchá odpoveď je, že bránia ich pokusu poprieť holokaust. Ale nie sú to len výpovede očitých svedkov, ktoré trápia „revizionistov“, ale skôr to, že svedectvá nemeckých páchateľov, židovských preživších a neutrálnych pozorovateľov vedú k rovnakému výsledku: pokus o vyvraždenie Židov. Je to konvergencia evidencie spolu s dokumentárnou, vedeckou a fotografickou evidenciou, ktorá je najodporujúcejšia k pozícií „revizionistov“.
12) Aký bol účel nacistických koncentračných táborov ako Osvienčim, Treblinka, Belzec atď?
Predovšetkým Treblinka, Belzec, Sobibor a Chelmno neboli koncentračné tábory, ale boli to tábory smrti ("Vernichtungslager" po nemecky). V týchto táboroch bol jediný účel: vraždiť Židov. Takmer vždy boli splynovaní v krátkom čase po príchode a iba veľmi málo bolo vybratých pre vykonávanie otrockej práce tak ako v prípade Osvienčimu. Ako príklad: len okolo 7 Židov prežilo vyhladzovací tábor Belzec, hoci najmenej 550 000 tam bolo zavraždených. Osvienčim bol táborový komplex: niektorí Židia boli zavraždení v Osvienčime I (hlavný tábor), ale väčšina bola zavraždená v Osvienčime II (Birkenau). Osvienčim III (Monowitz) zahrňoval výrobu syntetického kaučuku a ďalších materiálov.
Okrem toho tu boli doslova tisíce koncentračných táborov, kde boli ľudia uväznení často v príšerných podmienkach. Ich úmyslom však primárne nebola vražda pre vraždu samotnú.
13) Prečo sa konala konferencia vo Wannsee?
Výklad role konferencie vo Wannsee sa mení s objavovaním nových dôkazov. Desaťročia bola prezentovaná ako konferencia, ktorá doplnila posledných pár detailov k administratívnym opatreniam týkajúcich sa konečného riešenia. Ale nové dôkazy objavené Christianom Gerlachom naznačuje, že konečné rozhodnutie vyvraždiť všetkých Židov nemohlo byť zadané Hitlerom do 11. alebo 12. decembra a tak preto bolo Wannsee (pôvodne plánované na 9. decembra 1941, ale odložené na 20. januára 1942) prvým stretnutím po Hitlerovom rozhodnutí, kde dostali byrokrati zelenú. Teda mala omnoho kľúčovejšiu rolu.
14) Čo hovoril Himmler v jeho poznaňskom prejave?
V skutočnosti mal Himmler medzi 4. a 6. októbrom 1943 v Poznani dva prejavy. Brutálne a jednoznačne hovoril o stratégií a praxi vyhladzovania Židov. Jeden z prejavov bol zaznamenaný a zachoval sa. Nemecký spisovateľ Joachim Fest považuje Himmlerove slová za „jednu z najstrašnejších výpovedí v nemeckom jazyku“.
15) Čo znamená termín „selekcia“?
Znamená selektovanie Židov, ktorí majú byť zavraždení, a ktorí majú drieť na smrť a byť zavraždení následne. Keď Židia dorazili do takého tábora ako Osvienčim, tak boli obhliadnutí SS doktormi. Tzv. Židia „schopní práce“ boli poslaní na jednu stranu a ktorých považovali za neschopných pracovať poslali na druhú stranu. Títo – vždy väčšina – boli okamžite splynovaní. Proces rozhodovania, ktorí Židia budú zavraždení okamžite a ktorí budú na čas ušetrení, sa nazýval selekcia.
16) Na čo bol používaný Cyklon B?
Cyklon B je obchodný názov pre pesticíd obsahujúci kyselinu kyanovodíkovú v nosiči. (pozn prekl. - granulovaná kremelina). Normálne je používaný na hubenie hmyzu. Nacisti, obzvlášť v Osvienčime, ho použili na splynovanie Židov.
17) Prečo nemecké dokumenty označujú Cyklon B ako materiál na židovské presídlenie?
„Presídlenie“ bol nacistický žargón, ktorý bol používaný namiesto slova „zabiť“ zo strachu pred prípadným zverejnením týchto dokumentov.
18) Prečo Židia v nacistickom Nemecku museli nosiť na oblečení žltý hexagram (Dávidovu hviezdu)?
Boli označení kvôli ľahšej identifikácií. Podľa rozsiahlej práce Raula Hilberga „Skaza európskych Židov“ to malo dva účely: po prvé ich ponížiť a odcudziť od nežidovskej nemeckej populácie a po druhé zľahčiť ich zháňanie pred deportáciami. V koncentračných táboroch tiež existoval systém označení.
19) Akú rolu mali Einsatzgruppen v nemeckom vojnovom programe?
Einsatzgruppen neboli zapojené do vojnového programu. Boli zriadené pre strieľanie Židov kdekoľvek ich našli, najmä v „lapačkách“ v rokoch 1941 a 1943. Ako vyhlásil sudca Musmanno na procese s Eichmannom: „Úlohou Einsatzgruppen bolo vraždiť Židov a zbaviť ich majetku.“
20) Prečo boli nájdené množstvá mŕtvol v nacistických koncentračných táboroch po ich oslobodení Spojencami?
Tábory nájdené na konci vojny neboli vyhladzovacie tábory. Tie boli predtým zničené podľa Himmlerových rozkazov. Oslobodené tábory boli koncentračné tábory, kde mnoho tisícov ľudí zomrelo na následky zanedbania (neliečené choroby a hlad) a mučenia.
21) Aká bola funkcia táboru v Treblinke?
Ako ďalšie tábory Sobibor, Belzec a Chelmno, Treblinka existovala výlučne na vraždenie Židov. Približne 750 000 Židov tam bolo zabitých, väčšina oxidom uhoľnatým.
22) Aká je evidencia na dokázanie príbehu táborov smrti?
Nacistické dokumenty a fotografie, vyhlásenia veliteľov a personálu táborov, vyhlásenia preživších a ďalších nacistických úradníkov, ktorí tam boli.
23) Prečo je otázka plynových komôr dôležitá?
Plynové komory boli iba jednou z metód na vraždenie Židov. Strieľanie, vyvlastnenie, mučenie boli rovnako dôležité a boli tiež používané v rovnakom procese. „Revizionisti“ radi predstierajú, že kľúčovým bodom holokaustu sú najmä plynové komory. Potom žiadajú vidieť funkčnú plynovú komoru (s vedomím, že boli na Himmlerov rozkaz zničené), nedostatok, ktorý považujú za dôkaz, že holokaust sa nestal.
24) Z čoho pramení príbeh holokaustu?
Predovšetkým to nie je príbeh, ale fakt. Nacisti zanechali o tom množstvo dokumentácie – záznamy, rozkazy, fotografie, filmy. Taktiež nedokázali zabiť všetkých Židov, niektorí z nich prežili a dosvedčujú, čo sa stalo. Ich spomienky potvrdzujú dokumenty a ďalšiu evidenciu. Zvyšky zavraždených Židov boli nájdené na niekoľkých miestach (najnovšie v Belzecu), modré škvrny v plynových komorách, krematória a ďalšie smrteľné inštrumenty boli nacistami zanechané - jednoducho, vojna skončila skôr ako mohli nacisti zničiť všetku evidenciu.
25) Spôsobila rezistencia proti nemeckej okupácií nacistické zaobchádzanie so Židmi na nimi kontrolovanom území?
Áno, Židia boli väčšinou medzi prvými, ktorí trpeli pre skutočnú alebo vymyslenú rezistenciu. Odplaty Nemcov za partizánsku aktivitu zvyčajne boli na škále 100 zabitých za každého padlého Nemca.
26) Ako boli spravované židovské getá na nacistických územiach?
Väzni dostávali dávky jedla len, aby prežili a boli nútení žiť v nepredstaviteľne špinavých a chorobami zamorených oblastiach.
27) Aké udalosti viedli k pogromu nazývanému „kryštálová noc“(Kristallnacht)?
Kristallnacht (noc rozbitého skla) pogrom začal potom, čo Žid Herschel Grünspan zabil nemeckého legačného sekretára v Paríži. 9. novembra 1938 Joseph Goebbels (minister propagandy) a Reinhard Heydrich (druhý muž v SS) využili túto udalosť ako zámienku na zničenie tisícov synagóg po celom Nemecku. Odtiaľ je výraz „rozbité sklo“. (pozn. prekl. - názov pochádza z rozbitých výkladov židovských obchodov v Nemecku) Nacistická vláda typicky zrealizovala, že nemecké poisťovne, ktoré mali zaplatiť bilióny mariek ako úhradu za škody, implikovali „pokutu“ bilióna mariek na Židov.
28) Aká je evidencia, že Židia boli nacistami „presídlení“?
Žiadna. „Presídlenie“ znamenalo deportáciu a smrť vo vyhladzovacích táboroch.
29) Čo sa stalo s telami mŕtvych v táboroch smrti?
Boli spálené v krematóriach, v spaľovacích jamách alebo pochované, záležiac na tábore a situácií.
30) Nakoľko je svedectvo dobrou formou dokazovania?
Svedectvo je jedna z hlavných metód uvádzania evidencie ako ukázali tisíce súdov počas storočí. Je najviac presvedčivé, keď je doložené ďalšími formami evidencie ako dokumenty, iní svedkovia, fotografie atď., pretože samotné svedectvo môže byť nedokonalé vzhľadom na rôzne ľudské slabosti. Historici využívajú svedectvo týmto spôsobom, ako časť bohatej mozaiky evidencie, keď študujú holokaust.
„Revizionisti“ radi tvrdia, že celý príbeh holokaustu stojí na svedectvách. Ako ukáže zbežné prehliadnutie tejto stránky a dostupnej literatúry toto tvrdenie je celkom nepravdivé.
31) Čo vypovedal veliteľ Osvienčimského tábora Rudolf Hoess o tomto tábore?
Vypovedal o vzniku, úlohe, operácií a počte mŕtvych v Osvienčime. Jeho svedectvá boli podložené dokumentami, očitými svedectvami ďalších zamestnancov z Osvienčimu, preživšími a nasledujúcim výskumom.
32) Ako bola získaná Hoessova výpoveď?
Bol vypočúvaný. „Revizionisti“ radi tvrdia, že bol mučený a preto je jeho svedectvo chybné. Avšak dôkazy ukazujú, že po tom čo bol zmlátený Britmi, keď ho prvý krát zajali, zaobchádzanie s ním bolo od vtedy primerané a voľne svedčil v Norimbergu a počas svojho procesu vo Varšave. Taktiež napísal pamäte.
33) Kde boli sústredení Židia v Európe pred rokom 1939?
The United States Holocaust Museum hovorí, že v Európe bolo v roku 1933 okolo 9,5 milióna Židov s približným národným rozdelením:
Poľsko: 3,000,000
- ZSSR: 2,525,000
- Rumunsko: 980,000
- Nemecko: 525,000
- Maďarsko: 445,000
- Československo: 357,000
- Veľká Británia: 300,000
- Rakúsko: 250,000
- Francúzsko: 220,000
- Holandsko: 160,000
- Litva: 155,000
- Lotyšsko: 95,000
Zvyšok bol rozptýlený v ostatných krajinách.
34) Mali spojenci informáciu, ktorá preukazovala, že prebiehalo vyhladzovanie?
Spojenci mali odpočúvania Ultra o prvých strieľaniach Einsatzgruppen, tak ako evidenciu od preživších a fotografické dôkazy. Dodatočne niekoľko Židov utieklo z vyhladzovacích táborov a vydalo ich príbehy spojencom.
35) Sú záznamy kremačných jám v Osvienčime-Brezinky dôveryhodné?
Áno. Existujú fotografie kremačných jám a niekoľko ľudí svedčilo o ich prítomnosti.
36) Aké dôkazy existujú preto, že nacisti používali telá Židov na výrobu, medzi iným, mydla a tienidiel pre lampy?
Určitá evidencia existuje, že sa tak dialo na malej, experimentálnej škále. V každom prípade to nie je rozhodujúce pre holokaust, ale skôr sadistický koprodukt. „Revizionisti“ sa snažia používať túto falošnú stopu na vychýlenie diskusie od zdrvujúcich dôkazov holokaustu.
37) Aká je vysvetlenie pre všetky vlasy, topánky, okuliare a ďalšie osobné veci nájdené v Osvienčime?
Boli zobraté zavraždeným Židom.
38) Čo odhalilo forenzné vyšetrovanie vyhladzovacích miest?
Kde boli takéto vyšetrovania vykonané, tam boli odhalené rozsiahle dôkazy vraždenia. Veľké plochy popola, častí tiel a ďalších zvyškov boli objavené v Treblinke. Nedávno bol podobný objav uskutočnený v Belzecu. Najnovšia evidencia je stále vyhodnocovaná.
39) Čo je Leuchterova správa?
V neskorých 80-tych rokoch Fred Leuchter, financovaný popieračom Ernstom Zundelom, navštívil vyhladzovací tábor v Osvienčime. Hoci bol školený iba v umeniach, mal za cieľ zozbierať evidenciu, že množstvo kyanidových zvyškov na stenách plynových komôr nezodpovedá ich používaniu na masové vraždenie. Jeho objavy boli takmer ihneď odmietnuté po vedeckej aj metodologickej stránke a boli kompletne vyvrátené.
40) Čo Himmlerove denníky odhaľujú o konečnom riešení židovskej otázky?
Okrem iného odhaľujú, že cieľom konečného riešenia bolo zabiť tak veľa Židov, ako len bude možné a že to bolo nariadené Hitlerom. Napríklad nedávno odhalený zápis z denníka z 18. decembra 1941 obsahuje slová „Judenfrage/als Partisanen auszurotten“ (Židovská otázka/byť vyhladení ako partizáni). Bolo to napísané, ako zápis napovedá, po stretnutí s Hitlerom. [citované v Die Zeit, vydanie 9. september, 1998]
41) Kto bol Kurt Gerstein?
Bol šéfom Waffen-SS pre technické dezinfekčné služby. Navštívil Belzec spolu s profesorom Pfannenstielom a bol svedkom nepodareného pokusu s plynovacím nákladiakom, keď sa motor nedal naštartovať vyše dvoch hodín predtým než mohli byť Židia splynovaní. Detailne opísal celú situáciu. Nasledujúci deň sa stal svedkom splynovania v Treblinke. Dokopy odhadol, že videl splynovať 10 000 Židov počas dvoch dní v dvoch táboroch. Jeho záznam je anatéma pre „revizionistov“, ktorí radi tvrdia, že neexistuje žiadna evidencia pre vraždenie v Belzecu a Treblinke.
42) Rozkázal Hitler, aby boli Židia vyhladení?
Áno. Nie sú žiadne pochybnosti, že Hitler osobne nariadil vyhladenie Židov. Okrem toho, že je nemožné, aby bola taká akcia v nacistickom Nemecku uskutočnená bez jeho vedomia a súhlasu, je dostatok evidencie na stanovanie, že Hitler chcel, a aj nariadil konečné riešenie. Okrem toho, zápis z Himmlerovho denníka predložený v otázke č. 40, sú Hitlerove prejavy, jeho politický testament a svedectvá jemu blízkych ľudí (Albert Speer, Hitlerov pobočník a podporovateľ), zápisky z denníka Josepha Goebbelsa (minister propagandy a blízky dôverník) a ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho vinu.
43) Znamená zníženie odhadu zavraždených Židov zo 4 miliónov na 1 milión, že odhad obetí holokaustu by mal byť znížený z 6 miliónov na 3 milióny?
Nie. Celkový odhad 6 miliónov nie je a nikdy nebol založený na 4 miliónoch zabitých v Osvienčime. Číslo 4 milióny pochádza z pamätnej tabule vztýčenej v Osvienčime krátko po vojne, ktorá hovorí o 4 miliónoch ľuďoch (nie Židoch), ktorí tam stratili svoje životy. Bolo to vztýčené komunistami a založené na nesprávnom odhade ľudí, ktorí by mohli byt v Osvienčime zabití, ak by plynové komory pracovali celý čas na maximum. Tak to samozrejme nebolo. Číslo 4 milióny nebolo nikdy použité serióznymi historikmi holokaustu až na jednu dve výnimky. Správne číslo je, odhadnuté už osvienčimským veliteľom Rudolfom Hoessom v roku 1946, je okolo 1,1 milióna, prevažne Židov, a to je číslo, ktoré je na pamätnej tabuli dnes.
Celkový odhad 6 miliónov je založený na demografických štúdiách a analýzach nacistických záznamov vlakov, tak ako aj na zázname počtu Židov deportovaných do Osvienčimu počas jeho existencie. Príklad použitej metodológie je v knihe Raula Hilberga „Skaza európskych Židov“.
44) Ako vysvetlíte fakt, že World Almanac z roku 1940 ukazuje 15,319,359 Židov vo svete a 15,713,638 z roku 1949 (založené na číslach z roku 1948), ak si myslíme, že 6 miliónov Židov zomrelo počas holokaustu?
Typický prípad zavádzania popieračov je vysvetliteľný veľmi jednoducho. Popierači nás chcú presvedčiť, že štatistika pre rok 1948 je počet Židov v roku 1948, ale nie je to tak. Číslo z roku 1948 je založené na predvojnovom sčítaní ľudu z roku 1938. Číslo pre rok 1949 je povojnové a ukazuje katastrofický pád židovskej populácie na 11,266,600. Keď zoberieme do úvahy, že vydanie z roku 1949 uvádza populáciu pre rok 1939 na 16,643,120, tak dostaneme rozdiel 5,376,520.http://www.holocaust-history.org/denial/revisionism-qa.shtml
-------
Preklad: Jakub, Michal
