Popieranie holokaustu: Definícia - Andrew E. Mathis

Tento príspevok o popieraní holokaustu sa objavil v knihe“ Conspiracy Theories in American History: An Encyclopedia.” Kniha bola napísaná členom The Holocaust History Project a rozoberá históriu konšpiračných názorov v Európe a Amerike. S vďakou oceňujeme povolenie uverejniť ho tu od ABC-CLIO.

Nacistický holokaust je jednou z historických udalostí, ktorej sa dostalo najstarostlivejšiemu skúmaniu. Zatiaľ čo historici nesúhlasia v rôznych aspektoch tohto fenoménu, v podstate sa zhodujú, že holokaust môže byť správne definovaný nasledovným spôsobom:

(1) Holokaust bol úmyselnou vraždou európskych Židov vládou nacistického Nemecka počas Druhej svetovej vojny, v rámci štátnej politiky.

(2) Táto hromadná vražda používala ako metódu usmrcovania okrem iného aj plynové komory.

(3) Počet usmrtených európskych Židov bol približne 6 miliónov.

Nie je prekvapujúce, že historické udalosti skúmané tak namáhavo ako holokaust, prekypujú konšpiračnými teóriami. Avšak najhlavnejšou konšpiračnou teóriou v Spojených štátoch ohľadom holokaustu je práve jeho popieranie.

Pred tým ako budeme diskutovať o tom, ako popieranie holokaustu vytvára konšpiračnú teóriu, a ako je táto teória špeciálne americkou, je dôležité si uvedomiť, čo sa výrazom „popieranie holokaustu“ myslí. Popierači holokaustu, alebo revizionisti, ako sa sami nazývajú, spochybňujú všetky tri hlavné tvrdenia v definícii nacistického holokaustu.

Po prvé, tvrdia, že zatiaľ čo masové vraždy Židov sa skutočne stali (hoci spochybňujú úmysel takýchto vrážd a tiež ich údajnú legalitu), neexistovala žiadna oficiálna nacistická politika vraždenia Židov. Druhé, a možno najmarkantnejšie, tvrdenie je, že neexistovali žiadne plynové komory na vraždenie, najmä v Auschwitz-Birkenau, kde sú historici presvedčení, že bolo zabitých viac než 1 milión Židov, najmä v plynových komorách. A po tretie, popierači holokaustu tvrdia, že počet obetí holokaustu počas Druhej svetovej vojny, bolo nižší ako 6 miliónov. Vo všeobecnosti sa čísla, ktoré uvádzajú popierači pohybujú v rozmedzí 300 000 – 1,5 milióna.

Zatiaľ čo popieranie holokaustu začalo ako nemecká a francúzska konšpiračná teória, jeho predchodcovia sú špecificky americkí a zhŕňajú 2000 rokov európskeho antisemitizmu. Prezentujúc najskôr druhý uvedený argument, konšpiračná teória, že Židia manipulovali nežidmi mnohým v mnohých formách a mnohými spôsobmi je takmer tak stará ako judaizmus samotný. Podľa antisemitov, Židia (nielen vládnuca židovská elita, ale všetci Židia) zabili Ježiša Krista, otrávili studne, šírili mor, zabíjali kresťanské deti, aby robili maces s ich krvou, a boli hybnou silou komunistického hnutia vo Východnej Európe. Ak antisemitizmus zhŕňa jediný text, sú to Protokoly sionských mudrcov, údajný záznam stretnutia lídrov medzinárodného židovstva, v ktorom sa rozoberá deštrukcia nežidovskej kultúry. Pôvodom z Ruska na začiatku 20teho storočia, boli Protokoly upraveným plagiátom Dialogue aux Enfers entre Montesquieu et Machiavel od Maurice Joly (Dialóg v pekle medzi Montesquieum a Machiavellim), napísaným ako útok proti Napoleonovi III [2].

Je zvláštne, že napriek súčasným väzbám medzi niektorými popieračmi a násilnými extrémistami, boli zárodky popierania holokaustu zasadené protivojnovým hnutím Prvej svetovej vojny. Išlo o dvojfázový proces. Najprv priviezol americký antisemitský priemyselník Henry Ford Protokoly do Spojených štátov, po návšteve Európy počas Prvej svetovej vojny zamýšľanej na podporu mierového riešenia konfliktu. Ford ich čítal a bol presvedčený, že za vojnu sú predovšetkým zodpovední židovskí priemyselníci. Predstavenie dokumentu krajine, v ktorej bolo na vzostupe členstvo Ku Klux Klanu, pridalo antisemitizmus k vtedajším nativistickým, rasistickým a anti-katolíckym sentimentom. Ford publikoval Protokoly vo svojich novinách, the Deadborn Independent, počas siedmych rokov medzi dvoma svetovými vojnami, dávajúc legitimitu konšpirácii tajného Židovského spolku, ktorý sa pokúšal propagovať vojnu ako ziskovú operáciu.

Súčasne začali protivojnový historici, najmä Harry Elmer Barnes, naznačovať konšpiračné motivácie na strane hlavných síl vo vojne. Ako poznamenala historička Deborah Lipstadtová, Barnes a jeho kolegovia mali pravdu v mnohých predpokladoch. Napríklad Nemecko nebolo jediné zodpovedné za vojnu (napokon úvodnú salvu vystrelilo Srbsko); mnoho antinemeckej propagandy šírenej počas vojny a po nej bolo nepravdivej a skutočne existovali priekupníci, ktorí na vojnových krviprelievaniach zarobili majetok. Avšak to v podstate nezmenilo imperialistickú povahu vojny samotnej.

S pochybnosťami Barnesa a jeho prívržencov podloženými historickou metódou sa so správami o nemeckých zverstvách narábalo s omnoho väčším skepticizmom. Barnes, ktorý žil až do neskorých 60-tych rokov, bol jedným z prvých Američanov, ktorí prijali popieranie holokaustu.

Okrem zrejmého popieranie nacistických zverstiev samotnými páchateľmi, to bol Francúz Paul Rassinier, ľavičiar, ktorý bol internovaný v Buchenwalde a Dore, kto najhlasnejšie podporoval popieranie holokaustu. (Rassinierov vplyv na kultúru popieranie holokaustu možno cítiť dodnes, s jeho nasledovníkom Robertom Faurissonom, vedúcim francúzskeho popieračského hnutia.) Avšak dosiahnuť Spojené štáty netrvalo popieraniu holokaustu dlho. Prvým z hlavných popieračov holokaustu bol Austin App, pennsylvánsky literárny vedec. Takmer okamžite po vojne začal App mediálnu kampaň, aby odhalil to čo pokladal za zveličovanie v nacistickom zaobchádzaní so Židmi. Zatiaľ čo jeho nemecký etnický pôvod bol znakom, ktorý popieral, Appov antisemitizmus a náchylnosť ku konšpiračným teóriám najviac charakterizovali jeho spôsob písania. App napríklad vo svojej tvorbe často používal akúkoľvek kombináciu výrazov „talmudista“, „boľševik“ a „sionista“, aby ukázal, že Židia stáli za tým čo považoval za švindeľ; vraždu 6 miliónov Židov nacistami. Týmto spôsobom bol schopný naznačovať, že veriaci Židia, ateistickí komunistickí Židia a nacionalistickí Židia sa všetci spikli, aby šírili vieru v masové vraždenie Židov. Okrem toho App obvinil vedenie židovských médií za pretrvávajúcu vieru v tento podvod (Lipstadt, 94-96)[1], čo je témou antisemitského a popieračského písania. Ak je cieľom popierania holokaustu rehabilitovať národný socializmus, ako tvrdí John Zimmerman a iní pozorovatelia, tak platí, že App a ostatní vo svojich písomnostiach znovu zopakovali Hitlerove vlastné témy (Zimmerman, 119)[4].

Názov Appovej hlavnej práce zaoberajúcej sa holokaustom, Šesťmiliónový podvod, je poučný, pretože poukazuje na existenciu židovskej konšpirácie spáchať podvod na nežidoch za peňažný zisk. Týmto peňažným ziskom by konkrétne boli reparácie zaplatené NDR za zločiny spáchané na Židoch počas vojny. App a neskorší popierači však nedokážu reagovať na jednoduchý fakt: reparácie boli vyplatené od 50-tych rokov nie na základe počtu mŕtvych Židov počas Druhej svetovej vojny, ale na základe počtu Židov, ktorí prežili a ktorých náklady na usadenie sa niekde inde (najmä Izrael) bolo potrebné zaplatiť. Historik Michael Shermer poukázal, že pokiaľ by holokaust bol skutočne podvodom zostrojeným sionistami na získanie peňazí na začínajúci štát Izrael, sionisti by nafúkli počet tých, čo prežili a nie počet mŕtvych (Shermer a Grobman, 106)[3].

A predsa popierači do dnešného dňa pokračujú v hre na sionistickú konšpiráciu. Po Appovi bolo popieračstvo udržiavané Arthurom Butzom, profesorom elektro-inžinierstva na Northwestern University (vonkajšie Chicago). V svojej knihe Podvod dvadsiateho storočia z roku 1976, Butz znovu opakuje predstavu holokaustu ako vedome spáchané falšovanie dejín. Zatiaľ čo Butz je miernejší ako App v obviňovaní Židov z tohto podvodu (neútočí na judaizmus spôsobom ako App, ani nezobrazuje všetkých Židov ako komunistov), ako podvodníkov si za terč vyberá sionistov spolu s vládami spojencov (obzvlášť Sovietsky zväz), utečenecké organizácie a organizácie tých čo prežili holokaust, dokonca aj Medzinárodný výbor Červeného kríža (Lipstadt, 126)[3].

Butz a ostatní popierači si však neuvedomujú relatívnu slabosť sionistického hnutia pred, počas, a dokonca aj po Druhej svetovej vojne. Sionizmus bol väčšinou náboženských hnutí považovaný za herézu, a Židia, ktorí sa naozaj usadili v Palestíne pred založením štátu Izrael v 1948. roku boli skôr než politickými ideológmi naklonenými vytvoreniu Izraela utečencami, ktorí nemali kam ísť. Mnohé posledné výskumy o holokauste z Izraela ukázali, že niektoré z hlavných postáv sionistického hnutia sa len veľmi málo zaujímali o zúfalú situáciu Židov v Európe počas Druhej svetovej vojny. Napríklad Menachem Begin, premiér Izraela od 1977 do 1983, bol uväznený sovietskymi úradmi za sionistické aktivity pred rokom 1941. Namiesto boja proti nacistom v Európe, však Begin odišiel do Palestíny, kde päť rokov viedol gerilovú vojnu v mene sionizmu. Vo svojom rozhodnutí uprednostniť boj za sionizmus pred prežitím európskych Židov nebol Begin osamotený.

Je pozoruhodné, že antisemitizmus väčšiny popieračov ich vedie k pranierovaniu Beginovej voľby a zároveň k viere, že toto popudlivé hnutie zvané sionizmus by sa mohlo dopustiť celosvetového podvodu. Takmer všetci hlavní popierači zdieľajú posadnutosť holokaustom a posadnutosť sionizmom a Izraelom. Hlavným dodávateľom popieračskej propagandy v Spojených štátoch je kalifornský Inštitút historickej revízie (IHR), ktorý predáva nielen knihy a pamflety popieračov holokaustu, ale tiež kritiku sionizmu a náboženského judaizmu. IHR založil Willis Carto, riaditeľ Liberty Lobby, anti-izraelskej politickej skupiny sídliacej vo Washingtone, D. C.

Kým o peniaze bol v posledných dvoch dekádach v IHR bratovražedný boj, názory Carta a tie súčasných riaditeľov (vrátane Marka Webera, bývalého otvorene neonacistického propagandistu) od seba ďaleko nemajú. V jednom strete, v priebehu boja súčasných lídrov IHR, Carto sprisahanecky označil Webera za sionistického agenta.

Weber tiež horlivo stotožňuje Židov s boľševickou revolúciou, praktika, ktorú medzi americkými popieračmi začal App, avšak siaha až k pozorovateľom revolúcií v Európe a v USA. Zatiaľ, čo Weber je schopný chytiť sa istých skutočností o boľševickej strane, ktoré ju aspoň povrchovo môžu spojiť so Židmi (ako to, že mnoho prominentných boľševických lídrov, vrátana Leona Trotského, Leva Kameneva a Grigorija Zinovieva, bolo židovského pôvodu), Zimmerman poukázal na to, že priemerný ruský Žid bol viac priťahovaný židovským nacionalizmom, sionizmom, alebo sociálne demokratickými stranami (Zimmerman, 128) ako komunistickým radikálmi-boľševikmi. Weber tiež opakuje Appovu chybu stotožňovaním sionizmu s komunizmom. Existovali síce marxisticko-sionistické strany, najmä v prvých dňoch štátu Izrael, podpora Sovietskeho zväzu krajinám nepriateľským k Izraelu po arabsko-izraelskej vojne v roku 1967 bola ranou z milosti pre akúkoľvek alianciu medzi dvoma ideológiami, ktoré sú zo svojej prirodzenosti diametrálne odlišné (sionizmus je formou nacionalizmu, kým komunizmus je vo svojich cieľoch internationalistický).

Popieranie holokaustu preto môžeme vnímať ako konšpiračnú teóriu, ktorá sa snaží predstaviť Židov za medzinárodným hnutím podporujúcim lož za peňažný zisk. V tomto smere nie je popieračstvo holokaustu odlišné od mnohých iných foriem antisemitizmu, ktoré Židom prisudzovali chamtivosť a konšpiračnú atmosféru. Okrem chaotického spôsobu akým sa popierači rozhodli nahádzať všetkých Židov do jedného vreca, bez ohľadu na náboženskú či politickú orientáciu, ako páchateľov podvodu, angažujú sa popierači tiež v pseudovede, aby sa pokúsili dokázať svoj názor ohľadom holokaustu. Do dnes nezanechal žiadny z ich príspevkov trvalejší odtlačok v historiografii holokaustu. Pokiaľ racionálny čitateľ usúdi, že toto je jasný dôkaz o pravde v histórii holokaustu, pre popieračov holokaustu ide iba o ďalší dôkaz konšpirácie vyvracajúcej to, čo oni považujú za „skutočnú pravdu“ o osude Židov počas Druhej svetovej vojny.

Referencie

1. Lipstadt, Deborah E., Denying the Holocaust: The Growing Assault on Truth and Memory. New York: Plume
2. Ridgeway, James. 1990. Blood in the Face. New York: Thunder´s Mouth Press.
3. Shermer, Michael, and Alex Grobman. 2000. Denying History: Who Says the Holocaust Never Happened and Why Do They Say It? Berkeley: University of California Press.
4. Zimmerman, John C. 2000. Holokaust Denial: Demographics, Testimonies, and Ideologies. New York: University Press of America.

Citačná poznámka

Informácie pre citovanie tohto článku: Mathis, Andrew E. 2003. „Holocaust, Denial of.“ Pp. 321 – 324 in Conspiracy Theories in American History: An Encyclopedia, edited by Peter Knight. Santa Barbara, CA: ABC-CLIO.

--------

Preklad: Jakub

Žiadne autentické dobové dokumenty nerozprávajú o kapacite pecí v Birkenau

Popierači holokaustu tvrdia:

Nie sú dostupné žiadne autentické dobové dokumenty, ktoré by hovorili o kapacite pecí v Birkenau.

Popierači holokaustu odmietajú akceptovať vlastnú nemeckú dokumentáciu o kapacite pecí. Označujú túto spolahlivú evidenciu za podvrhy.

Nemecké dokumenty o kapacite pecí

List datovaný 28. júna 1943 od Karla Bischoffa, vedúceho Centrálneho stavebného úradu v Auschwitz-Birkenau, Hansovi Kammlerovi do Berlína, sumarizuje ideálnu kremačnú kapacitu pre všetkých 52 komôr v 24hodinovom intervale (vrátane času potrebného na čistenie a údržbu):

Krema 1 340 osôb

Krema 2 1,440 osôb

Krema 3 1,440 osôb

Krema 4 768 osôb

Krema 5 768 osôb

Spolu za 24 hodín 4,756

Bischoff dospel k týmto číslam za odhadu, že každá z 52 komôr dokáže spáliť 4 telá za hodinu, čo značí potrebu viacnásobných kremácií.[1] (pozn. prekl. - je myslené, že do jednej komory pece dali aj 2 či 3 telá spoločne).
Tento dokument je dostupný na: http://www.holocaust-history.org/~dkeren/cremation/Furn-cap.shtml.
David Irving, ktorého NajvyššíJ súd v Londýne označil za popierača holokaustu, rasistu a antisemitu, tvrdí, že tento list bol sfalšovaný Rusmi za účelom priťaženia Nemcom. Ale čísla, ktoré zverejnili Rusi po vojne, boli omnoho vyššie. Prečo by Rusi falšovali list, ktorý potvrdzuje menej než polovicu ich vlastných oficiálnych kalkulácií? Prečo by falšovali list, ktorý odporuje ich vlastným vyšším kalkuláciám?[2]
V liste napísanom úradom v Auschwitzi v júli 1941, Topf&Söhne, dizajnéri a výrobcovia pecí, zdôraznili, že pokračujúce spaľovanie predlžuje životnosť pecí medzi údržbami. „Nie je škodlivé používať spaľovaciu pec cez deň aj v noci, ak je to potrebné, keďže šamot vydrží dlhšie, keď je udržiavaná stála teplota“[3]

Záver

Vlastné kalkulácie a prevádzkové inštrukcie Nemcov reflektujú možnosť spáliť 4,756 za 24 hodín. Bolo to viac ako dosť na zvládnutie transportov, ktoré prichádzali s približne 3000 osobami denne.

Poznámky

1. Robert Jan van Pelt, The Case for Auschwitz: Evidence from the Irving Trial (Indiana University Press, 2001), p. 345.

2. Ibid., p. 344.

3. John C. Zimmerman, "Body Disposal at Auschwitz: The End of Holocaust Denial," www.holocaust-history.org/auschwitz/body-disposal/: p. 16 of 42 citing Danuta Czech, Auschwitz Chronicle 1939-1945 (Henry Holt, 1989): pp. 71, 72.

http://hdot.org/learning/myth-fact/cremation2//body/1023
-------
Preklad: Michal

Spochybňovanie holokaustu, metapédia a sloboda slova

1. októbra bola spustená slovenská verzia elektronickej encyklopédie metapédie, ktorá má poskytovať alternatívne informácie o kultúre, umení, vede, filozofii a politike. Taktiež sa chce zamerať najmä na témy, ktoré nie sú pokryté v "bežných encyklopédiach".
O metapédií ako aj o jej slovenskej verzií som sa dozvedel pomerne náhodou na stránkach pozorovatel.sk, kde je uverejnený krátky článok od Vilkasa, správcu a administrátora slovenskej verzie metapédie. V článku sa píše: "Na rozdiel od iných podobných encyklopédií, kde sa často vyskytuje ideologická cenzúra, Metapédia nie je obmedzovaná politickou korektnosťou." ako aj "Týmto by sme zároveň chceli vyzvať aktívnych čitateľov, aby priložili ruku k dielu a pomohli pri raste tohto veľmi perspektívneho projektu. Spoločne máme šancu vybudovať veľmi zaujímavú encyklopédiu, ktorá by ľuďom slúžila ako kvalitný a dôveryhodný zdroj informácií."
Po krátkom prezretí slovenskej metapédie som sa rozhodol, že sa zapojím. Po úvodných problémoch s potvrďovacím mailom (ktorý je potrebný na to, aby ste mohli prispievať), mi Vilkas pomohol a zaregistroval ma pod menom Abramov2 17.10. po predchádzajúcej diskusií cez email.
Prečítal som si niektoré články týkajúce sa holokaustu, najmä článok Polemika o holokauste, kde som doplnil niekoľko informácií:
K časti Chemický výskum:
Pod tvrdenie o absencií chemického výskumu Osvienčimu do roku 1994 (myslia sa ne'revizionistické') som uviedol zmienku o výskume z roku 1945.
A taktiež pasáž o kritike Leuchter Reportu: "Kritici Leuchterovej správy spochybňujú najmä hodnovernosť výskumu (výskum bol inciovaný a podporovaný ďalším popieračom Ernstom Zundelom, ktorý zaň zaplatil 35 000 dolárov), ale najmä neodbornosť jej autora ako aj značné a početné chyby." 1 2 3
K časti Čo sa stalo so Židmi?
V článku je prezentovaná teória, že európski Židia počas vojny skôr emigrovali ako by boli vyhladení. Nuž uviedol som demografické údaje Palestíny a USA z rokov po vojne, ktoré túto teóriu spochybňujú:
"Avšak teórií emigrácie väčšiny európskych Židov protirečia niektoré demografické údaje. V Palestíne sa nachádzalo rok po vojne 608,225 Židov [15] a v roku 1949 1,013,900 Židov [16]. Tieto údaje spochybňujú teóriu hromadnej migrácie židovskéh obyvatelstva do Palestíny. Tak isto ani populácia v USA sa medzi rokmi 1937 až 1950 výrazne nezmenila.[17]"
Taktiež som doplnil, že čislo 4 milióny obetí v Osvienčime nebolo akceptované väčšinou západných historikov. [zdroj]

Verzia po uvedených zmenách z histórie metapédie.

Okrem tohto som ešte do článku venujúcemu sa dokumentárnemu filmu One Third of the Holocaust som doplnil informácie link na kritiku jednotlivých epizód spomenutého filmu. (jediný môj príspevok, ktorý do teraz nebol upravovaný)

Správca a administrátor Vilkas väčšinu z mojich príspevkov ponechal bez zmeny akurát označil demografické údaje za "prožidovské" a na záver môjho príspevku o demografických štatistikách doplnil "(To však nie je žiadnym dôkazom vyhladzovania.)" [zdroj], aj keď som nič podobné nenapísal. Ja som následne obe Vilkasove zmeny odstránil, tak ako som uviedol aj do kolónky "zhrnutie úprav", prvú pre to, že považujem za neencyklopedické len tak označovať niečo za prožidovské a druhú preto, lebo to nikto netvrdí. Okrem toho som urobil aj ďalšie zmeny v článku Polemika o holokauste. Tvrdenie o tom, že David Cole bol donútený odvolať svoje tvrdenia, som zmenil na: "David Cole odvolal svoje tvrdenia" vzhľadom na to, že nie je dôkaz nejakého donútenia, čo ani nevyplýva z jeho vyhlásenia. A "Jürgen Graf, revizionistický historik" som zmenil na "Jürgen Graf, revizionista", vzhľadom na to, že ide o filológa a nie historika, taktiež nebýva ako historik často označovaný a ani sa tak sám zrejme neoznačuje. Viac o zmenách - pozri.

Ďalšie moje príspevky do metapédie sa týkali článkov Holokaust a David Irving. V článku Holokaust som tvrdenie "Podľa zachovanej nemeckej dokumentácie ukoristenej po vojne Sovietmi (ktorá však nepokrýva celý čas existencie tábora), celkový počet úmrtí v Osvienčime dosiahol 73 137 ľudí, z ktorých 38 031 boli Židia." doplnil o "Týka sa však len zaregistrovaných väzňov." Plus som doplnil link, ktorý sa daným problémom obšírne zaoberá. Viac o zmenách - pozri. Do článku David Irving som doplnil: "V poslednom období zrejme opäť zmenil svoj názor na holokaust, keď vyhlásil, že v táboroch akcie Reinhardt bolo zabitých 2,4 milióna ľudí počas dvoch rokov do októbra 1943. Osvienčim stále požuje hlavne za turistickú atrakciu." Ako zdroj som uviedol tento článok z Guardianu. (časti článku preložené do češtiny - tu) Viac o zmenách - pozri.

Dá sa povedať, že tu výčet mojich príspevkov do metapédie končí. Čo nasledovalo bolo to, že správca a administrátor Vilkas zmazal kompletne moje príspevky do článkov David Irving a Holokaust. Ďalej zmazal všetky linky, ktoré som uviedol do článku Polemika o holokauste. Z konkrétnych mojich textov ostalo iba prekrútené torzo, západní historici boli skresaní len na Raula Hilberga, demografické štatistiky Židov v USA a Palestíne boli úplne zmazané a nehovoriac o tom, že David Cole bol znova donútený a z Jurgena Grafa sa stal znovu historik. - vid
Keď som sa spýtal Vilkasa do jeho diskusie, že prečo ma cenzuruje, tak zmazal aj túto otázku - pozri.
A hneď na to som zistil, že moje konto je zablokované. Keby som chcel niečo do metapédie vložiť alebo upraviť zjaví sa mi:
"Vaše používateľské meno alebo IP adresu zablokoval Vilkas. Udáva tento dôvod:
Inserting false information"
Zaujímalo by ma aké falošné informácie? Všetky čo som do metapédie vložil bolo podložené zdrojmi, čo nie je zatiaľ značná časť tvdení alebo citácií. Taktiež prečo Vilkas so mnou tieto problémy neriešil prv cez diskusiu, ktorá je na to určená?

Je síce pekné, že sa formálne metapédia stavia za slobodu slova alebo proti cenzúre, avšak realita je o inom. Fakty, ktoré by mohli poškodiť povesť alebo tvrdenia "revizionistov" nie sú vítané.
Toľko zatiaľ.

Poznámka: článok bol písaný 19.10. 2007, k tomu to dňu sú aj použité fakty a údaje

„Plynová komora“ v Osvienčime I je podvod pre turistov

Popierači holokaustu tvrdia:

Predstavitelia Osvienčimského múzea potvrdili, že údajná plynová komora v Osvienčime I
(hlavný tábor) je podvod.

Popierači holokaustu argumentujú:

V januári 1995 upozornil francúzsky denník L´Express na 50. výročie oslobodenia Osvienčimu článkom o výzvach na uchovanie tak Osvienčimu I (teraz múzeum) ako aj Birkenau.[1]

Eric Conan, autor, podotkol, že súčasná budova krematória v Osvienčime I (hlavný tábor) bola po vojne zrekonštruovaná do podoby, akú mala, keď bola používaná ako plynová komora v rokoch 1941 a 1942.

David Irving privítal článok ako nečakaný objav dodávajúc: „...L'Express potvrdil, že plynová komora ukazovaná turistom v Osvienčime je podvod – postavený poľskými komunistami tri roky po vojne.“[2]

Krema/Plynová komora 1 počas vojny:

Pôvodne bola Krema I zariadená s troma pecami s márnicou za nimi. Neskôr v roku 1941 bola márnica utesnená, v streche bolo vytvorených päť dier a boli prekryté malými komínmi, cez ktoré bol sypaný Cyklon B, bol nainštalovaný veľký ventilátor a dvere boli prerobené na plynotesné.[3]

15. februára 1942 bol prvý transport Židov z Horného Sliezska splynovaný v Krema I. Plynová komora bola používaná od konca roku 1941, kedy bola použitá na zavraždenie sovietskych vojenských zajatcov. Splynovania pokračovali do konca roku 1942, kedy boli vraždiace operácie presunuté do Birkenau.[4]

Keď bola v roku 1944 budova prerobená na protiletecký kryt, boli pece demontované a diery v strope boli zaplnené. Izby boli rozdelené silnými stenami na podporenie stropu, aby kryt vydržal priamy náraz bombou.

Krema I po vojne

Po vojne, keď bol hlavný tábor prerobený na múzeum, úrady sa domnievali, že krematórium bude žiadané na konci spomienkovej cesty pre návštevníkov. Na tento účel nemohli byť použité štyri plynové komory (Krema), kde sa odohrávala väčšina vrážd Židov, keďže sa nachádzali vo dve míle vzdialenom Birkenau.

Krema I bola rekonštruovaná za použitia svedeckých výpovedí a plánov datovaných z 25. septembra 1941 nato, aby dosvedčila históriu všetkých plynových komôr Krema v Birkenau.[5]

Komín, plynová komora, dvere a štyri z otvorov v streche, ktoré boli používané na vsypanie Cyklonu B boli obnovené. Pece neboli napojené na komín, keďže zariadenie nebolo v prevádzke.[6]

Krema I bola plynová komora tvrdia nacisti, preživší a historici:

Pery Broad, ktorý bol členom táborového gestapa, bol zajatý Britmi po vojne. Broad napísal podrobnú správu o Osvienčime, v ktorej opísal prvé splynovanie v hlavnom tábore.

Board opísal, ako Židia z jedného transportu boli nahnaní do bývalej márnice, keď predpokladali, že budú osprchovaní. „...šesť otvorov v strope bolo odokrytých ...s dlátom a kladivom otvorili [SS] niekoľko nevinne vyzerajúcich plechoviek ...boli plné až po okraj modrých granúl veľlkosti hrachu. Okamžite po otvorení plechoviek boli vhodené do otvorov, ktoré boli rýchlo zavreté.“[7]

Hans Stark, tiež člen táborového gestapa, podal dôkazy na Osvienčimskom súde vo Frankfurte v roku 1963. Svedčil, že splynovania sa odohrávali „v miestnosti v malom krematóriu, ktorá bola pripravená pre tento účel.“ Stark vypovedal, že strecha nad plynovou komorou bola rovná s otvormi, cez ktoré bol vhadzovaný „Cyklon B vo forme granúl“. Aspoň v jednom prípade samotný Stark vhadzoval Cyklon B do otvorov. Stark vypovedal po vojne, že Cyklon B „padal cez ľudí zatiaľ čo bol vhadzovaný dnu. Ľudia potom začali strašne vrieskať, keďže pochopili, čo sa s nimi deje. … Za pár minút nastalo ticho. Po určitom čase, mohlo to byť desať alebo pätťnásť minút, bola plynová komora otvorená. Mŕtvi ležali v skrumáži po celej miestnosti. Bol to otrasný pohľad.“[8]

Filip Müller, slovenský Žid, ktorý dorazil do Osvienčimu v apríli 1942, pracoval ako kurič pri peciach v Krema I. Jeho práca bola odvliecť telá z márnice prerobenej na plynovú komoru do pecí a triediť a zobrať cennosti z opustených šiat. Neskôr bol presunutý do Birkenau, aby pracoval v krematóriu a pri spaľovacích jamách.

Müller podal podrobný opis procesu vraždenia ako aj v hlavnom tábore tak aj v Birkenau. Vypovedal o jednom takom splynovaní v Krema I: „Keď posledný prekročil prah, dvaja esesáci zabuchli ťažké železné dvere, ktoré boli tesnené gumenou izoláciou, a odišli. … Unterführeri v službe vystúpili na strechu krematória … Odokryli šesť zamaskovaných otvorov. Odtiaľ, chránení plynovými maskami, vhadzovali zeleno-modré kryštáliky smrtiaceho plynu do plynovej komory.“[9]

Nakoniec dôkladne vykonaná a autorizovaná forenzná štúdia plynových komôr vypracovaná v roku 2000 odhalila fotografiu strechy Kremy I, ktorá jasne ukazuje päť otvorov v streche, ktoré boli utesnené potom, čo bola budova opustená ako plynová komora a bola prerobená na protiletecký kryt ku koncu roku 1944.[10]

Adam Zlobnicki spomína na obnovenie dier v streche: „Tí, ktorí ich rekonštruovali, mali ľahkú úlohu, nakoľko to boli bývalé otvory a mali zreteľné stopy. … Tak skonštruovali na rovnakých miestach otvory pre malé komíny.“[11] Piata diera nebola znovu otvorená.

Záver

Krema I v Osvienčime I (hlavný tábor) nie je „podvod“, ale zreštaurovaný priestor určený pre pamätnú a symbolickú reprezentáciu všetkých plynových komôr a krematórií v Osvienčimskom komplexe.

Poznámky

1. Eric Conan, "Auschwitz: La mémoire du mal," L'Express, 19 janvier 1995 at www.fpp.co.uk/Auschwitz/docs/Conan.html. See also Robert Jan van Pelt, The Case for Auschwitz: Evidence from the Irving Trial (Indiana University Press, 2002): pp. 57, 58 and Robert Jan van Pelt, Expert Witness Report for the 2000 trial: pp. 679-682 at www.hdot.org ("Evidence.")

2. David Irving, "L'Express: 'Tout y est faux"—Everything About it is Fake. French Make a Clean Breast: Admit Forty-seven Year Auschwitz 'Gas chamber' Fraud," Action Report #9, May 1995. See also van Pelt, The Case for Auschwitz pp. 58 and van Pelt, Expert Witness Report: pp. 682, 683.

3. Ibid.

4. Robert Jan van Pelt, "A Site in Search of a Mission," in Anatomy of the Auschwitz Death Camp: p. 145; Danuta Czech, Auschwitz Chronicle 1939-1945 (Henry Holt, 1989): p. 135.

5. Deborah Dwork and Robert Jan van Pelt, Auschwitz: 1270 to the Present (W.W. Norton, 1994): pp. 363, 364.

6. van Pelt, The Case for Auschwitz: p. 58.

7. Ibid., pp. 224-226; KL Auschwitz Seen by the SS (Auschwitz-Birkenau State Museum, 1995): p. 130.

8. van Pelt, Expert Witness Report for 2000 trial: pp. 514, 515.

9. Filip Müller, Eyewitness Auschwitz: Three Years in the Gas Chamber (Ivan R. Dee, 1979): p. 38

10. Daniel Keren, Jamie McCarthy, and Harry W. Mazal, "The Ruins of the Gas Chambers: A Forensic Investigation of Crematoriums at Auschwitz I and Auschwitz-Birkenau," Holocaust and Genocide Studies, 18(1), Spring 2004: pp. 68-103. For the discussion on Crema 1 see pp. 97-99 and photographs in center section.

11. Ibid., p. 98.

http://www.hdot.org/learning/myth-fact/GasChambers//body/1014

-------
Preklad: Michal

FAQ „Revizionizmus“ a holokaust

Táto krátka séria otázok a odpovedí je mienená ako úvod k rade tém, ktoré sú často vyvolané s ohľadom na „revizionizmus“ a holokaust. Vyzývame čitateľov k prezretiu si odkazov na iné články na tejto stránke pre viac informácií.

1) Čo je historický revizionizmus?

Ako slovo naznačuje, prostredníctvom historického revizionizmu menia historici svoje názory na dejinné udalosti s novými dôkazmi. Je to prirodzená súčasť historiografie. „Revizionizmus“ (v úvodzovkách) je deformácia histórie uskutočňovaná ľuďmi, ktorí sú často inšpirovaní antisemitizmom, túžbou rehabilitovať nacizmus alebo obidvoma. Popierajú, že sa holokaust – zamýšľané vyhladenie Židov nacistickým Nemeckom – uskutočnil. Presnejším popisom „revizionistov“ sú „popierači“. Sami sa nazývajú revizionistami, lebo si myslia, že tak získajú na serióznosti.

2) Čo je to holokaust?

Zamýšľané vyhladenie európskeho židovstva nacistickým Nemeckom, po ktorom ostalo najmenej 6 miliónov židovských obetí. Zavraždených bolo taktiež ďalších 6 miliónov nežidov – Rómov, homosexuálov, vojenských zajatcov a ďalších .

3) Popierajú „revizionisti“ holokaust?

Áno, hoci tvrdia, že nie. Pozri otázku 4.

4) Ktorý aspekt holokaustu považujú „revizionisti“ za dokázaný?

„Revizionisti“ tvrdia, že uznávajú niektoré menšinové aspekty holokaustu, keďže veria, že tak budú vyzerať dôveryhodne. Preto pripustia, že niektorí Židia trpeli pod nacistami a že došlo k nejakým nacistickým excesom , ale popierajú plán vyhladenia. Avšak, keď sa ich spýtame, stáva sa rýchlo zjavným, že ich skutočným stanoviskom je popieranie všetkých podstatných súčastí holokaustu: plán na zabíjanie Židov, masové strieľanie jednotkami Einsatzgruppen, splynovanie vo vyhladzovacích táboroch ako Osvienčim a Treblinka, ako zopár príkladov.

Ale nie je to také jednoduché. Je tu škola myslenia, ktorá ukazuje, že „revizionisti“ v skutočnosti neveria, že by sa holokaust nestal, ale skôr popierajú jeho udianie pri pokuse podnietiť antisemitizmus, rehabilitovať nacizmus a/alebo obohatiť samých seba.

5) Bol holokaust dokázaný počas procesov s vojenskými zločincami?

Áno. Norimberské procesy (proces s hlavnými vojnovými zločincami 1945-46 a nasledujúce) potvrdili bez pochýb, že existoval plán na vyhladenie Židov a že sa ho pokúsili uskutočniť. V neskorších procesoch v Nemecku v 50. a 60. rokoch sa získali ďalšie informácie.

6) Nepotvrdili nacisti sami, že existoval plán na vyhladenie Židov?

Áno, opakovane. Vyhlásenia, prejavy a záznamy z denníkov od nacistov ako Hitler, Goebbels, Eichman sa zachovali a mnohí ďalší svedčili o pláne na vyhladenie Židov. Ohromujúce sú taktiež ďalšie získané nemecké dokumenty.

8) Čo bola „židovská otázka“?

V skratke išlo o problém, čo mali nacisti spraviť so Židmi. Odpoveďou bolo vyvraždiť ich.

9) Čo bolo „konečné riešenie židovskej otázky“?

„Konečné riešenie“ bolo pokusom vyhladiť Židov, ktorí boli pod nacistickou kontrolou. Dôvod prečo je nazývané konečným, ako dokladajú nemecké dokumenty, je, že boli skúšané iné riešenia ešte pred uskutočnením tohto radikálneho kroku.

10) Aký je pôvod „6 miliónov“?

Toto číslo je najznámejší odhad počtu Židov, ktorí boli zavraždení nacistami počas konečného riešenia. Rôzni historici používajú rôzne metódy pri odhade počtu obetí. Niektoré sú založené na ich odhadoch demografických (populačných) analýz, ďalšie na dokumentácií po nacistoch, iné na analýzach rôznych príčin smrti alebo na židovských dokumentoch v relevantných krajinách. Mnohí kombinujú tieto metodológie. Odhady sa pohybujú v rozmedzí 4,8 až 6 miliónov židovských obetí. Ako pokračuje výskum, tak sa ukazuje, že tieto čísla môžu byť akceptovateľné.

11) Prečo „revizionisti“ nepovažujú výpovede očitých svedkov za spoľahlivé?

Jednoduchá odpoveď je, že bránia ich pokusu poprieť holokaust. Ale nie sú to len výpovede očitých svedkov, ktoré trápia „revizionistov“, ale skôr to, že svedectvá nemeckých páchateľov, židovských preživších a neutrálnych pozorovateľov vedú k rovnakému výsledku: pokus o vyvraždenie Židov. Je to konvergencia evidencie spolu s dokumentárnou, vedeckou a fotografickou evidenciou, ktorá je najodporujúcejšia k pozícií „revizionistov“.

12) Aký bol účel nacistických koncentračných táborov ako Osvienčim, Treblinka, Belzec atď?

Predovšetkým Treblinka, Belzec, Sobibor a Chelmno neboli koncentračné tábory, ale boli to tábory smrti ("Vernichtungslager" po nemecky). V týchto táboroch bol jediný účel: vraždiť Židov. Takmer vždy boli splynovaní v krátkom čase po príchode a iba veľmi málo bolo vybratých pre vykonávanie otrockej práce tak ako v prípade Osvienčimu. Ako príklad: len okolo 7 Židov prežilo vyhladzovací tábor Belzec, hoci najmenej 550 000 tam bolo zavraždených. Osvienčim bol táborový komplex: niektorí Židia boli zavraždení v Osvienčime I (hlavný tábor), ale väčšina bola zavraždená v Osvienčime II (Birkenau). Osvienčim III (Monowitz) zahrňoval výrobu syntetického kaučuku a ďalších materiálov.

Okrem toho tu boli doslova tisíce koncentračných táborov, kde boli ľudia uväznení často v príšerných podmienkach. Ich úmyslom však primárne nebola vražda pre vraždu samotnú.

13) Prečo sa konala konferencia vo Wannsee?

Výklad role konferencie vo Wannsee sa mení s objavovaním nových dôkazov. Desaťročia bola prezentovaná ako konferencia, ktorá doplnila posledných pár detailov k administratívnym opatreniam týkajúcich sa konečného riešenia. Ale nové dôkazy objavené Christianom Gerlachom naznačuje, že konečné rozhodnutie vyvraždiť všetkých Židov nemohlo byť zadané Hitlerom do 11. alebo 12. decembra a tak preto bolo Wannsee (pôvodne plánované na 9. decembra 1941, ale odložené na 20. januára 1942) prvým stretnutím po Hitlerovom rozhodnutí, kde dostali byrokrati zelenú. Teda mala omnoho kľúčovejšiu rolu.

14) Čo hovoril Himmler v jeho poznaňskom prejave?

V skutočnosti mal Himmler medzi 4. a 6. októbrom 1943 v Poznani dva prejavy. Brutálne a jednoznačne hovoril o stratégií a praxi vyhladzovania Židov. Jeden z prejavov bol zaznamenaný a zachoval sa. Nemecký spisovateľ Joachim Fest považuje Himmlerove slová za „jednu z najstrašnejších výpovedí v nemeckom jazyku“.

15) Čo znamená termín „selekcia“?

Znamená selektovanie Židov, ktorí majú byť zavraždení, a ktorí majú drieť na smrť a byť zavraždení následne. Keď Židia dorazili do takého tábora ako Osvienčim, tak boli obhliadnutí SS doktormi. Tzv. Židia „schopní práce“ boli poslaní na jednu stranu a ktorých považovali za neschopných pracovať poslali na druhú stranu. Títo – vždy väčšina – boli okamžite splynovaní. Proces rozhodovania, ktorí Židia budú zavraždení okamžite a ktorí budú na čas ušetrení, sa nazýval selekcia.

16) Na čo bol používaný Cyklon B?

Cyklon B je obchodný názov pre pesticíd obsahujúci kyselinu kyanovodíkovú v nosiči. (pozn prekl. - granulovaná kremelina). Normálne je používaný na hubenie hmyzu. Nacisti, obzvlášť v Osvienčime, ho použili na splynovanie Židov.

17) Prečo nemecké dokumenty označujú Cyklon B ako materiál na židovské presídlenie?

„Presídlenie“ bol nacistický žargón, ktorý bol používaný namiesto slova „zabiť“ zo strachu pred prípadným zverejnením týchto dokumentov.

18) Prečo Židia v nacistickom Nemecku museli nosiť na oblečení žltý hexagram (Dávidovu hviezdu)?

Boli označení kvôli ľahšej identifikácií. Podľa rozsiahlej práce Raula Hilberga „Skaza európskych Židov“ to malo dva účely: po prvé ich ponížiť a odcudziť od nežidovskej nemeckej populácie a po druhé zľahčiť ich zháňanie pred deportáciami. V koncentračných táboroch tiež existoval systém označení.

19) Akú rolu mali Einsatzgruppen v nemeckom vojnovom programe?

Einsatzgruppen neboli zapojené do vojnového programu. Boli zriadené pre strieľanie Židov kdekoľvek ich našli, najmä v „lapačkách“ v rokoch 1941 a 1943. Ako vyhlásil sudca Musmanno na procese s Eichmannom: „Úlohou Einsatzgruppen bolo vraždiť Židov a zbaviť ich majetku.“

20) Prečo boli nájdené množstvá mŕtvol v nacistických koncentračných táboroch po ich oslobodení Spojencami?

Tábory nájdené na konci vojny neboli vyhladzovacie tábory. Tie boli predtým zničené podľa Himmlerových rozkazov. Oslobodené tábory boli koncentračné tábory, kde mnoho tisícov ľudí zomrelo na následky zanedbania (neliečené choroby a hlad) a mučenia.

21) Aká bola funkcia táboru v Treblinke?

Ako ďalšie tábory Sobibor, Belzec a Chelmno, Treblinka existovala výlučne na vraždenie Židov. Približne 750 000 Židov tam bolo zabitých, väčšina oxidom uhoľnatým.

22) Aká je evidencia na dokázanie príbehu táborov smrti?

Nacistické dokumenty a fotografie, vyhlásenia veliteľov a personálu táborov, vyhlásenia preživších a ďalších nacistických úradníkov, ktorí tam boli.

23) Prečo je otázka plynových komôr dôležitá?

Plynové komory boli iba jednou z metód na vraždenie Židov. Strieľanie, vyvlastnenie, mučenie boli rovnako dôležité a boli tiež používané v rovnakom procese. „Revizionisti“ radi predstierajú, že kľúčovým bodom holokaustu sú najmä plynové komory. Potom žiadajú vidieť funkčnú plynovú komoru (s vedomím, že boli na Himmlerov rozkaz zničené), nedostatok, ktorý považujú za dôkaz, že holokaust sa nestal.

24) Z čoho pramení príbeh holokaustu?

Predovšetkým to nie je príbeh, ale fakt. Nacisti zanechali o tom množstvo dokumentácie – záznamy, rozkazy, fotografie, filmy. Taktiež nedokázali zabiť všetkých Židov, niektorí z nich prežili a dosvedčujú, čo sa stalo. Ich spomienky potvrdzujú dokumenty a ďalšiu evidenciu. Zvyšky zavraždených Židov boli nájdené na niekoľkých miestach (najnovšie v Belzecu), modré škvrny v plynových komorách, krematória a ďalšie smrteľné inštrumenty boli nacistami zanechané - jednoducho, vojna skončila skôr ako mohli nacisti zničiť všetku evidenciu.

25) Spôsobila rezistencia proti nemeckej okupácií nacistické zaobchádzanie so Židmi na nimi kontrolovanom území?

Áno, Židia boli väčšinou medzi prvými, ktorí trpeli pre skutočnú alebo vymyslenú rezistenciu. Odplaty Nemcov za partizánsku aktivitu zvyčajne boli na škále 100 zabitých za každého padlého Nemca.

26) Ako boli spravované židovské getá na nacistických územiach?

Väzni dostávali dávky jedla len, aby prežili a boli nútení žiť v nepredstaviteľne špinavých a chorobami zamorených oblastiach.

27) Aké udalosti viedli k pogromu nazývanému „kryštálová noc“(Kristallnacht)?

Kristallnacht (noc rozbitého skla) pogrom začal potom, čo Žid Herschel Grünspan zabil nemeckého legačného sekretára v Paríži. 9. novembra 1938 Joseph Goebbels (minister propagandy) a Reinhard Heydrich (druhý muž v SS) využili túto udalosť ako zámienku na zničenie tisícov synagóg po celom Nemecku. Odtiaľ je výraz „rozbité sklo“. (pozn. prekl. - názov pochádza z rozbitých výkladov židovských obchodov v Nemecku) Nacistická vláda typicky zrealizovala, že nemecké poisťovne, ktoré mali zaplatiť bilióny mariek ako úhradu za škody, implikovali „pokutu“ bilióna mariek na Židov.

28) Aká je evidencia, že Židia boli nacistami „presídlení“?

Žiadna. „Presídlenie“ znamenalo deportáciu a smrť vo vyhladzovacích táboroch.

29) Čo sa stalo s telami mŕtvych v táboroch smrti?

Boli spálené v krematóriach, v spaľovacích jamách alebo pochované, záležiac na tábore a situácií.

30) Nakoľko je svedectvo dobrou formou dokazovania?

Svedectvo je jedna z hlavných metód uvádzania evidencie ako ukázali tisíce súdov počas storočí. Je najviac presvedčivé, keď je doložené ďalšími formami evidencie ako dokumenty, iní svedkovia, fotografie atď., pretože samotné svedectvo môže byť nedokonalé vzhľadom na rôzne ľudské slabosti. Historici využívajú svedectvo týmto spôsobom, ako časť bohatej mozaiky evidencie, keď študujú holokaust.

„Revizionisti“ radi tvrdia, že celý príbeh holokaustu stojí na svedectvách. Ako ukáže zbežné prehliadnutie tejto stránky a dostupnej literatúry toto tvrdenie je celkom nepravdivé.

31) Čo vypovedal veliteľ Osvienčimského tábora Rudolf Hoess o tomto tábore?

Vypovedal o vzniku, úlohe, operácií a počte mŕtvych v Osvienčime. Jeho svedectvá boli podložené dokumentami, očitými svedectvami ďalších zamestnancov z Osvienčimu, preživšími a nasledujúcim výskumom.

32) Ako bola získaná Hoessova výpoveď?

Bol vypočúvaný. „Revizionisti“ radi tvrdia, že bol mučený a preto je jeho svedectvo chybné. Avšak dôkazy ukazujú, že po tom čo bol zmlátený Britmi, keď ho prvý krát zajali, zaobchádzanie s ním bolo od vtedy primerané a voľne svedčil v Norimbergu a počas svojho procesu vo Varšave. Taktiež napísal pamäte.

33) Kde boli sústredení Židia v Európe pred rokom 1939?

The United States Holocaust Museum hovorí, že v Európe bolo v roku 1933 okolo 9,5 milióna Židov s približným národným rozdelením:

Poľsko: 3,000,000

• ZSSR: 2,525,000
• Rumunsko: 980,000
• Nemecko: 525,000
• Maďarsko: 445,000
• Československo: 357,000
• Veľká Británia: 300,000
• Rakúsko: 250,000
• Francúzsko: 220,000
• Holandsko: 160,000
• Litva: 155,000
• Lotyšsko: 95,000

Zvyšok bol rozptýlený v ostatných krajinách.

34) Mali spojenci informáciu, ktorá preukazovala, že prebiehalo vyhladzovanie?

Spojenci mali odpočúvania Ultra o prvých strieľaniach Einsatzgruppen, tak ako evidenciu od preživších a fotografické dôkazy. Dodatočne niekoľko Židov utieklo z vyhladzovacích táborov a vydalo ich príbehy spojencom.

35) Sú záznamy kremačných jám v Osvienčime-Brezinky dôveryhodné?

Áno. Existujú fotografie kremačných jám a niekoľko ľudí svedčilo o ich prítomnosti.

36) Aké dôkazy existujú preto, že nacisti používali telá Židov na výrobu, medzi iným, mydla a tienidiel pre lampy?

Určitá evidencia existuje, že sa tak dialo na malej, experimentálnej škále. V každom prípade to nie je rozhodujúce pre holokaust, ale skôr sadistický koprodukt. „Revizionisti“ sa snažia používať túto falošnú stopu na vychýlenie diskusie od zdrvujúcich dôkazov holokaustu.

37) Aká je vysvetlenie pre všetky vlasy, topánky, okuliare a ďalšie osobné veci nájdené v Osvienčime?

Boli zobraté zavraždeným Židom.

38) Čo odhalilo forenzné vyšetrovanie vyhladzovacích miest?

Kde boli takéto vyšetrovania vykonané, tam boli odhalené rozsiahle dôkazy vraždenia. Veľké plochy popola, častí tiel a ďalších zvyškov boli objavené v Treblinke. Nedávno bol podobný objav uskutočnený v Belzecu. Najnovšia evidencia je stále vyhodnocovaná.

39) Čo je Leuchterova správa?

V neskorých 80-tych rokoch Fred Leuchter, financovaný popieračom Ernstom Zundelom, navštívil vyhladzovací tábor v Osvienčime. Hoci bol školený iba v umeniach, mal za cieľ zozbierať evidenciu, že množstvo kyanidových zvyškov na stenách plynových komôr nezodpovedá ich používaniu na masové vraždenie. Jeho objavy boli takmer ihneď odmietnuté po vedeckej aj metodologickej stránke a boli kompletne vyvrátené.

40) Čo Himmlerove denníky odhaľujú o konečnom riešení židovskej otázky?

Okrem iného odhaľujú, že cieľom konečného riešenia bolo zabiť tak veľa Židov, ako len bude možné a že to bolo nariadené Hitlerom. Napríklad nedávno odhalený zápis z denníka z 18. decembra 1941 obsahuje slová „Judenfrage/als Partisanen auszurotten“ (Židovská otázka/byť vyhladení ako partizáni). Bolo to napísané, ako zápis napovedá, po stretnutí s Hitlerom. [citované v Die Zeit, vydanie 9. september, 1998]

41) Kto bol Kurt Gerstein?

Bol šéfom Waffen-SS pre technické dezinfekčné služby. Navštívil Belzec spolu s profesorom Pfannenstielom a bol svedkom nepodareného pokusu s plynovacím nákladiakom, keď sa motor nedal naštartovať vyše dvoch hodín predtým než mohli byť Židia splynovaní. Detailne opísal celú situáciu. Nasledujúci deň sa stal svedkom splynovania v Treblinke. Dokopy odhadol, že videl splynovať 10 000 Židov počas dvoch dní v dvoch táboroch. Jeho záznam je anatéma pre „revizionistov“, ktorí radi tvrdia, že neexistuje žiadna evidencia pre vraždenie v Belzecu a Treblinke.

42) Rozkázal Hitler, aby boli Židia vyhladení?

Áno. Nie sú žiadne pochybnosti, že Hitler osobne nariadil vyhladenie Židov. Okrem toho, že je nemožné, aby bola taká akcia v nacistickom Nemecku uskutočnená bez jeho vedomia a súhlasu, je dostatok evidencie na stanovanie, že Hitler chcel, a aj nariadil konečné riešenie. Okrem toho, zápis z Himmlerovho denníka predložený v otázke č. 40, sú Hitlerove prejavy, jeho politický testament a svedectvá jemu blízkych ľudí (Albert Speer, Hitlerov pobočník a podporovateľ), zápisky z denníka Josepha Goebbelsa (minister propagandy a blízky dôverník) a ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho vinu.

43) Znamená zníženie odhadu zavraždených Židov zo 4 miliónov na 1 milión, že odhad obetí holokaustu by mal byť znížený z 6 miliónov na 3 milióny?

Nie. Celkový odhad 6 miliónov nie je a nikdy nebol založený na 4 miliónoch zabitých v Osvienčime. Číslo 4 milióny pochádza z pamätnej tabule vztýčenej v Osvienčime krátko po vojne, ktorá hovorí o 4 miliónoch ľuďoch (nie Židoch), ktorí tam stratili svoje životy. Bolo to vztýčené komunistami a založené na nesprávnom odhade ľudí, ktorí by mohli byt v Osvienčime zabití, ak by plynové komory pracovali celý čas na maximum. Tak to samozrejme nebolo. Číslo 4 milióny nebolo nikdy použité serióznymi historikmi holokaustu až na jednu dve výnimky. Správne číslo je, odhadnuté už osvienčimským veliteľom Rudolfom Hoessom v roku 1946, je okolo 1,1 milióna, prevažne Židov, a to je číslo, ktoré je na pamätnej tabuli dnes.

Celkový odhad 6 miliónov je založený na demografických štúdiách a analýzach nacistických záznamov vlakov, tak ako aj na zázname počtu Židov deportovaných do Osvienčimu počas jeho existencie. Príklad použitej metodológie je v knihe Raula Hilberga „Skaza európskych Židov“.

44) Ako vysvetlíte fakt, že World Almanac z roku 1940 ukazuje 15,319,359 Židov vo svete a 15,713,638 z roku 1949 (založené na číslach z roku 1948), ak si myslíme, že 6 miliónov Židov zomrelo počas holokaustu?

Typický prípad zavádzania popieračov je vysvetliteľný veľmi jednoducho. Popierači nás chcú presvedčiť, že štatistika pre rok 1948 je počet Židov v roku 1948, ale nie je to tak. Číslo z roku 1948 je založené na predvojnovom sčítaní ľudu z roku 1938. Číslo pre rok 1949 je povojnové a ukazuje katastrofický pád židovskej populácie na 11,266,600. Keď zoberieme do úvahy, že vydanie z roku 1949 uvádza populáciu pre rok 1939 na 16,643,120, tak dostaneme rozdiel 5,376,520.
http://www.holocaust-history.org/denial/revisionism-qa.shtml
-------
Preklad: Jakub, Michal